Aj keď je tov ostatnom období už čím ďalej, tým lepšie, ale ešte stále je dosť podnikov, do ktorých sa nehodia rodičia s malými drobcami. Ako keby opatrovanie detí bolo niečo, čo je menej dôležité ako nejaké obchodné schôdzky alebo podobné druhy stretnutí. Ľudia sú sami proti sebe. Keď sa ratolesti nenaučia už v útlom veku chovať v spoločnosti prirodzene, neskôr sa to budú musieť učiť nejako inak a úsilie nemusí byť hneď korunované úspechom.
Chce to trochu ubrať
Nikto sa preto nemôže čudovať, že sa rodičia cítia byť tak trochu na okraji spoločnosti. Vraj nevedia potomkov vychovať tak, aby v spoločnosti dospelých o nich nebolo ani počuť. Je to absurdné, ale nijako to ako rodič neovplyvníte. Niekde sa na vás len nepríjemne pozerajú, inokedy vás už priamo oslovia s tým, že nie ste v reštaurácii alebo kaviarni žiadaní. Kadiaľ vedie cesta von? Možno to chce trochu viac tolerancie od bezdetných a zároveň aj viac ochoty chápať od rodičov. Keby každý trochu zľavil zo svojich názorov a požiadaviek, možno by nakoniec našli aj spoločnú reč.